By CarmoSantos- Kuwait
Ponjabant uranium hachea vikha vixim, poilech pavtt Marsant 2009 vorsa khobor sonnsonnli jen’na Dr. Carin Sunit zo U.K. chea “Defeat Autism Now! (Atam svomogmotak haroi) zantunt to bhageli asa tannem Farikod xarak bhett dili. Zankam zolmanchi vikruti (abnormalities) zantunt kuddichem unnemponn (deformities), nervam pidda ani monachi ovosthecho aspav aslo, oslea 149 bhurgeanche tannem Germanychea Microtrace Mineral proiogxallent (laboratory) kensache ani mutache nomune patthoile.Voizank tantunt zodd dhatuchea vikhachi opekxa asli punn tantunt chodd promannant uranium tankam sampoddlem ani eke kodden sugur aspache poros 60 pavtti chodd aslem. Hem promann ‘sod’ korpeanchea aplea khas ‘sondorb dorjeachea niontronn korpi foddnnixi poros chodd aslem’.
June 2010 vorsa, Ponjabant Malwa vibhagant, monacho vikar aslelea bhurgeam voir zaitench dakholl zalem. Hacher xikxonn kelea uprant kollun ailem ki, bhurgeam modim 12 vorsanche piraie khala 87 ttoke ani tache voir piraieche 82 ttoke, hankam uranium hachem promann pidda zanv ieta itlem aslem. Tech porim, Kotkapura ani Faridkot hachea 3 bhurgeanchea nomuneant uranium hachem promann 62, 44 ani 27 pavtt sadharonn poros odhik sampoddlem. Uprant, Baba Farid Centre for Special Children, Faridkot hannim Fazilka lagsorleaTeja Rohela zo chodd duxit ganv aslo, thoinchea 100 bhurgeank zankam zolmank pasun monachi ani kuddiche tras asat tantlea 5 bhurgeanche nomune teach proiog xallent patthoile.
2010 vorsant, Buddha Nullah zo Sutlej nodint zulltta ani zo chodd duxit udkacho kharoz asa tachea udkachea nomuneant zodd dhatu sampoddlo zo chodd vhodd aslo ani zantunt uranium sondorbachea rekha poros dedd pavtt odhik aslo. Tachea sangatak her duxitponn zoxem ammonia, phosphate, choloride, chromium, arsenic, chlorpyrifos ani kiddnaxok (pesticides) henvuim aslem. Tea nodik atam “Other 1984 Union Carbide India Ltd. Bhopal’ zavpi mhonn pachartat.
Porinnamacheo Chuchureancheo Kannio:
12 vorsanchea Harpartik Kaur hika cholunk ani ulonvk kotthin zata jen’na tiche piraiechim her bhurgim khellttat ani unchaien disandis vaddttat.
Harpartik-an aplo jivitantlo boreantlo vell chodd kherit voizuki ilazant sarla. Tiche voiz, ti uranium vikhant panglli zanvk pavlea mhonn sangtat.
“Thodde lok tem uranium-ak lagun zalam mhonnttat. Tem ghoddiek duxit dhortorentlea udkak lagun zanv iet. Ami nokllom punn tannem amchea jivitak bada haddlea”, oxem Bhupinder Kaur hi Harpartik-achi avoi mhonntta.
Harpartik-a sarkim amkam xemboramni Baba Farid Centre for Special Children hanga bhurgim bhett’ttat zo ek nisorgupchar (naturopathy) kendr zoim zolmanche dox aslelea kuddichea ani monache vikaracher zhuz cholta.
Ut’tor Bharotantlea, 120 bhurgeank oslea ontoraxttrik xikpa khatir, koxea koxei vinchun kaddlele. Tantunt 113 zannank tanche kuddint uranium sampoddlem jem 50 pavtt sadharonn panvddea von odhik aslem.
Iogaiog (coincidence) nhoi, Baba Farid Kendr mhonntta chodd xim oslim bhurgim Ponjabantlim . Ani Malwantlea bhurgeam modem uraniumcho panvddo chodd vosta zoim Ponjabache don vhoddle kollxeant boll purovpi (power )kendr asat.
Laslela kollxachea gobrant uraniumcho promann chodd asta jea vorvim gobrant Malwachi zomin ani dhortorentlem udok ghoddiek duxit kelam zait.
Dusrea Sonvsari Zhuzachea rosaionnachea (chemical) porinnaman, Ukraine-chea Chernobyl 1986 vorixtt sonkottan ani atam 2011 vorsantlea Fukushima-chea Japanachea onnubollacho penchprosongan (crisis) amkam variant, zomnint ani udkant jive taje keleat.
Amchea atanchea sonvsari fuddareamnim bhollea lokachem 100 ttoke sugurponn korunk zai ani onnu sovloti soddun dinvk zai chodd korun Asiechea Bharotachea fuddareamnim ani tachea xezari Pakistanan ani modlea-udent Iran ani Syrian ixtt- raxttramnim. Ami hea sundor sonvsarant soglle bhonvddekar asat, tor ami soglleamnim khuxal, sovostkaien, bore bholaiken ani hansun hea ‘prithvecher’ ravum-ia.
(This article was published on AMCHO AVAZ ( Oheraldo ) dated 09/03/2013 konkani edition
Rgds/Carmo).
Rgds/Carmo).